| Reportáž zo Slovak Junior Open - žiadny optimizmus |   |
| Nad mojim ďalším príspevkom som rozmýšľal dlhšie a najprv som ho zverejniť nechcel. Zo Slovak Junior Open v Senci som odchádzal veľmi rozčarovaný, asi ako väčšina z nás. Nechcel som písať, aby som našim hráčom ešte nepriložil ku kritickej situácii, v ktorej sa nachádzajú. Ale včerajšie výsledky v Poľsku moje videnie len potvrdzujú a na to, aby sme sa z tejto situácie dostali, je potrebné otvorene o problémoch hovoriť. Začiatok veľmi pesimistický, ale tak situáciu momentálne skutočne vnímam. Na turnaj v Senci som sa tradične tešil. Čisto osobné hľadisko – blízkosť z domu a prostredie (tu by hráči so mnou nesúhlasili, ale ja nehovorím o prostredí na hranie – ako divák skôr vnímam rekrečnú oblasť okolo jazier a možnosť cez obedňajšiu pauzu zájsť na výbornú pečenú rybu). Na hranie je to prostredie náročnejšie – nevhodné osvetlenie, tvrdá podlaha a hrozný vzduch, ak je vonku tak, ako to bolo minulý týždeň. Podľa prihlásených družstiev vyzerala úroveň turnaja o málo lepšia ako pred rokom, a to aj napriek kolízii z mužským Croatia Open, na ktorom poprední európski juniori štartovali. Neviem, kto môže za túto kolíziu, ale minulý rok som bol veľmi rád, že Samo mohol Croatia Open vyskúšať a vyhrať svoje prvé mužské zápasy. Tento rok boli naši najlepší juniori o túto možnosť pripravení. Dlho som rozmýšľal, či neskúsiť hlásiť ho skôr do Chorvátska, ale nechcel som spôsobiť problémy a tiež trhať juniorské družstvo. Nakoniec ľutujem, ale to je iná story. Snáď sa budúci rok podarí kalendár zladiť lepšie. Tento rok úroveň turnaja zachránili Francúzi, ktorí sa po ročnej pauze prihlásili znova, a Japonci, ktorí turnaj zobrali ako súčasť európskeho „tripu“ a pokračovali do tradične lepšie obsadeného Poľska. Samozrejme aj ďalšie ázijské krajiny – Taipei a India (hlavne v dievčatách). Z Európy však účasť veľmi slabá. Ak s tým niečo neurobíme, klesajúcu úroveň (v porovnaní s dobou pred pár rokmi výrazne klesajúcu) ťažko zastavíme. Možno by pomohlo urobiť prieskum medzi zúčastnenými krajinami, s čím boli spokojní, čo treba zlepšiť, či prídu znova a u tých, ktorí neprišli, zistiť prečo a čo by ich budúci rok prilákalo. Neviem, či toto niekto robí, ale nepočul som o tom (a keďže som to nezažil ani na openoch v iných krajinách, asi sa to nerobí). Nás by však malo trápiť, v čom je problém, inak nám sem časom prestanú chodiť úplne kvôli slabej úrovni turnaja. Vyžiadať si spätnú väzbu je jednoduché a nestojí nič, len chvíľu času. Premárnená šanca bola, keď pred turnajom reprezentácia nemala žiaden spoločný tréning (vlastne časť z nej mala, vďaka mojej iniciatíve a pohostinnosti Bratovcov...). Kým v minulosti som kritizoval, že pre trénerov reprezentácie sa práca s hráčmi limituje na začiatok a koniec tréningu a začiatok a koniec zápasu, dnes sme sa dostali ešte ďalej – juniori nemali ešte tento rok ani jeden spoločný tréning a nezmenila to ani príležitosť domáceho openu. V minulosti vydalo aspoň na 2,3-dňové sústredenie. Úroveň konkurencie na turnaji dávala nádej na lepšie umiestnenie našich. Tu však moje (asi všeobecné) rozčarovanie – naše družstvá juniorov iba priemerné a neúčasť ani jedného chlapca v osemfinále je prepadák. U dievčat blamáž v družstvách (tu potešilo iba naše C družstvo, ktoré dokázalo poraziť A aj B), mierna náprava v jednotlivcoch (dve dievčatá v 16-ke) nemôžu napraviť slabý obraz, ktorý dievčatá potvrdili. Takže príjemným prekvapením bola iba Nika Púchovanová, ako kadetka dokázala medzi juniorkami prejsť medzi najlepších 16. V družstvách chlapcov to bol viac-menej priemer – A tím úplne, B tím skôr slabšie a C tím (kadeti) celkom pekne. V tomto momente je však najdôležitejší pohľad na áčko – títo chlapci by sa chceli na MEJ pobiť o popredné miesta. Prvý zápas bol povinnou jazdou – české B-éčko bolo vlastne ich skutočným C tímom (Česi prišli bez troch najlepších hráčov) a chlapci ho zvládli v pohode. Nasledoval zápas proti nasadenému Francúzsku (bez dvoch svojich najlepších hráčov stále špičkové družstvo) a zrazu veľký náraz. Môj pocit je, že pohoda v tíme bola až príliš veľká a chlapci neboli skutočne pripravení pobiť sa s lepším súperom. Možno aj pod dojmom nedávnych menších úspechov proti nim (výrazné víťazstvo nad ich B tímom na ich majstrovstvách, či niektoré individuálne výsledky v tejto sezóne – napr. Samo víťazstvo nad Gauzym, Sašo nad Seyfredom) si verili, ale o to menej boli pripravenií na bitku. Keď k tomu pridáme zle postavenú zostavu – Sašo na Gauzyho, s ktorým ešte nevyhral, Samo na Ruiza, s ktorým ešte asi nevyhral ani set – výsledok 0:3 bez vyhratého setu. Síce krutý, ale zaslúžený. Nasledoval zápas o postup s Japonskými kadetmi, ktorí dokázali Francúzov potrápiť. Tento zvládli chlapci veľmi dobre. Sústredený a kvalitný výkon všetkých troch mladíkov z Japonska zlomil a nedokázali odolávať. Po výsledku 3:0 bola otázka, ktorý z ázijských tímov dostanú vo štvrťfinále, nakoniec to bol ten najprijateľnejší – štvrtý nasadený kombinovaný tím Taipei/India. Naši boli piati nasadení s minimálnym bodovým rozdielom, takže si sľubovali od zápasu veľa. Škoda prehry 2:3, ale jediný Ingo zahral na vyššej úrovni a dokázal vyhrať s jedničkou celého turnaja. Sašo bez šance na úspech a Samo len sám vie, prečo so slabým Indom podal taký výkon bez motivácie (napriek výhre). Opäť zle postavená zostava – kým Sašo mohol spoľahlivo vyhrať nad Indom, Samo už s tým lepším Taipeicom hral a prehral len po veľkom boji, takže mohol aspoň prekvapiť. Zostava je vecou trénera a hráči ju nemajú určovať. Ale dobrý tréner by sa mal nad ňou zamýšľať a prispôsobovať ju súperovi. Na to je dobré s hráčmi hovoriť a rozumieť, kto môže ako zahrať proti ktorému hráčovi. Taktiež vysvetliť prečo som hráča postavil tam, kde je a čo od neho očakávam. Iba tak sa môže vytvárať medzi trénerom a hráčom dôvera miesto nespokojnosti a frustrácie. U dievčat A tím ťažko hodnotiť. Takto nevýrazné som dievčatá dávno nevidel a zaklincovala to prehra s našim céčkom zloženým z kadetiek. Tie bojovali veľmi pekne – výhra nad HU, CZ a oboma našimi družstvami a celkové skôre 4 výhry, 2 prehry je pre kadetky veľmi dobrá vizitka. Pochvala pre všetky tri. V jednotlivcoch prišla väčšia spokojnosť u dievčat (Kaja a Nika v 16-ke), ale u nich aj bola slabšia konkurencia. Kaja potvrdila pozíciu najlepšej juniorky, to je však asi všetko. Ruka dobrá, chcelo by to zodpovedajúcu prácu nôh. Hlavne však potrebuje viac odolnosti, keď sa nedarí. Bez toho z nikoho dobrý hráč nebude. Celkovo však juniorky musia ukázať viac odvahy, trochu dravosti a možno aj niečo zákernejšie v hre, lebo ich hra je veľmi príjemná. Pôsobia potom veľmi nevýrazne a niekedy odovzdane. Skutočné prekvapenie tak bola asi len Nika Púchovanová, pre kadetku veľmi pekný výsledok. Osobne sa mi jej hra páči, má to perspektívu. Možno dnes sa ešte ťažko presadzuje medzi rovesníčkami vzhľadom na náročnejšiu hru, ale ak vydrží, môže to časom prísť. Potrebuje aj ešte získať silu, čo príde s vekom. A možno väčšiu vyváženosť F a B. Len pracovať, pracovať, pracovať. Blamáž u chlapcov. Iba štyria postupujúci zo skupiny a ani jeden v najlepšiej šestnástke. Najlepšie šance na postup mal nakoniec Paťo Vlačuška, ale strata veľmi dobre rozohratého zápasu môže byť aj dôsledok slabšej trénovanosti. Chlapci, ktorí majú byť základom družstva (Ingo, Sašo, Samo, Kopi) pôsobili v rozhodujúcich momentoch bezradným dojmom, chýbalo im sebavedomie, viera vo svoje schopnosti a väčšia odolnosť. Ingo mal ťažšieho súpera (môže za to zlyhanie v zápase v skupine), ale Samo s mladým Japoncom a Sašo so Srbom prehrať nemali. A Kopi úplne zlyhal v tom, v čom sa postupne celú sezónu zlepšoval – sebavedomí a víťaznej nálade. Hráč, ktorý aj po vyhratej lopte má skopenú hlavu a zvesené plecia, nemôže vyhrať. Povedané tvrdo, ale pravdivo – ak na takomto turnaji nepostúpime do 16-ky, na MEJ by musela prísť veľká zmena. Chlapci pôsobili bezradne. Vedia, že tvrdo pracujú na svojej príprave a snažia sa urobiť všetko najlepšie. A keď to nejde, nevedia, kto by im pomohol. Nikoho po ruke nemajú, kto by s nimi rozprával, usmernil ich, niekedy potlačil, prípadne niečo vymyslel. Výsledky z Poľska bezradnosť len podčiarkujú – Samo úplne prepadol a po troch rokoch nepostúpil zo skupiny, Sašo po sľubnej výhre nad najlepším Angličanom prehra so skôr priemerným Portugalcom a Ingo prehra s obranárom (čo asi vôbec nečakal). Poľsko bol posledný medzinárodný turnaj pred majstrovstvami Európy a naše juniorské tímy sa postupne ocitli asi v najväčšej kríze v tejto sezóne. Asi to tam postupne smerovalo, len sa o stav nikto výraznejšie nezaujímal. TÍTO CHLAPCI VEDIA HRAŤ ! Potvrdili to už víťazstvami nad viacerými špičkovými hráčmi (aj v tejto sezóne dosiahli viaceré víťazstvá nad hráčmi európskej TOP 15 alebo kvalitnými aziatmi a ďalšie vyrovnané zápasy), len potrebujú získať sebaistotu a dôveru a niečo v práci s nimi sa musí zmeniť (so všetkými). Pre dosiahnutie rýchlej výraznej zmeny je teraz potrebný kvalitný krízový manažment. Ja dúfam, že bude vôľa a schopnosť opraviť, čo sa dá a napraviť dôsledky politických dohôd zo záveru minulej sezóny. Verím, že ďalšie príspevky z MEJ budú oveľa optimistickejšie. Pekný deň všetkým Braňo |
Autor: bkaluzny {29/05/2014 23:59)